Svet riadia bohatí. Aká je pravda o Uhlíkovej stope?
Avantgardnej, ale organizovanej skupinke zdravo nahnevaných mládencov v BIO fair-trade zelených tričkách napadlo, ako bojovať proti nadvláde finančných korporácií. Člen skupiny, Milan Uhlík, si našiel čas a prezradil nám, k akému nápadu prišiel: "Už od detstva zo všetkých strán počúvam, že je potrebné nevytvárať Uhlíkovú stopu. Viete, ako som sa cítil? V škole som sa skrýval, aby ma nikto nevidel, lenže každý polrok si na mňa spomenuli a po celej škole hľadali po mne stopy. Vždy ma našli. Uvažoval som aj nad amputáciou prstov na nohe, lenže to by naopak spravilo môj odtlačok skutočne jedinečný.
V puberte som si myslel, že pochádzam naozaj zo slávneho rodu, pretože Uhlíkovú stopu majú v sebe nielen lietadlá a lode, ale aj potraviny, elektrina, a tak ďalej. Skrátka vo všetkom. Neexistuje oblasť, v ktorej by Uhlík nezanechal stopy po svojej činnosti. Pochádzame z oblasti ďalekej sibírskej Rusi, kde sa vraj v zamrznutej zemi nachádza obrovské množstvo starého Uhlíka. Moji predkovia tu, zdá sa, žili už v druhohorách. Spolu s dinosaurami!
Dnes som sa už so svojou Uhlíkovou stopou zmieril. Zmieril som sa s tým, že rastie, a že bude čoraz väčším a väčším problémom, ktorý nezvládnem sám. Napadlo mi, že môžem skúsiť šíriť osvetu. Ale nie sám. Začali sme vo vlakoch. Snažili sme sa presvedčiť prítomných o potrebe zmeny svojho života na viac ekologický. Nestretlo sa to však s veľkým úspechom. Cestujúci na nás z nejakého dôvodu posielali policajtov, pričom my sme sa len snažili ochrániť ich život, ale k prezentovaniu našich BIO-EKO opaľovacích krémov sme sa už nedostali." Náš slogan "Stop tmavým!" propagujúci boj proti rakovine kože sa tak nestretol s pochopením."
Útrapy tejto malej skupinky nadšencov neskončili ani po tom, čo vystúpili na Bratislavskej stanici. Tam skúsili inú metódu, a to zamerať sa na detaily. Začali poukazovať na neekologickosť výroby dlažobných kociek, čo ale opäť pritiahlo pozornosť polície. Posledným klincom do rakvy bolo, keď táto skupinka následne začala odporúčať cudzincom, aby pri ceste domov použili vlak, lebo je ekologickejší. Mainstreamové tendenčné médiá však z odkazu "Choďte domov vlakom!" úmyselne zverejnili iba slová: "Choďte domov."
Po peripetiách s políciou sa skupinka utiahla na čas do úzadia. Neschopnosť zmeniť - či už seba, alebo iných - dohnala pána Uhlíka až na pokraj síl. Začal teda hľadať odpovede inde. Najprv navštívil učenca z východu zvaného Guru Goswami. Ten mu riekol: "Musíš začať u seba! Vieš ako zistíš, že si začal správne? Sprav krok na juh a zistíš, že si! Ak spravíš dva kroky na východ, tak zistíš, že sa ti hneď lepšie dýcha. Už vieš ako začať u seba? Ak áno, tak potrebuješ nazbierať tri elementy pre pokoj svojej duše. Začni teda u seba a prejdi tri kroky na juh a šesť na západ. Tam poďakuj bohom za to, čo ti dajú. Potom prejdi tri štvrtiny tuctu krokov na východ, kde nájdeš ďalší element pokoja. Ten posledný od bohov získaš, keď nakoniec prejdeš osem krokov na západ a jeden na sever, a toto ešte raz zopakuješ." Táto rada pána Uhlíka vôbec neuspokojila. Neprezradil nám, čo tam našiel, ale pokoj to isto nebol, a čo to z neho urobilo nechcel špecifikovať. Ale jeho Uhlíková stopa sa po tomto zistení ešte zväčšila, keďže jedával zväčša fazuľu, a tá mu netrávi najlepšie.
Pán Uhlík teda hľadal ďalej, až sa ho ujal usmievavý Magián Baletko. Ten mu poradil, aby neváhal a navštívil miesto, kde čerpali energiu pre svoje činy naši dejatelia. A ako sa tam dostal, prezradil aj nám: "Najprv vezmete trolejbus 64, ktorý vás dostane pod stanicu. Potom nastúpite na rýchlik 445 do Trnavy, kde prestúpite na IC 577. Vystúpte v Žiline a použite autobus 76 s následným prestupom na 66-ku aby ste sa dostali na autobusovú stanicu, kde sadnete na autobus 755 smer Martin. Tam presadnite na lokálku OS 5277 smer Ružomberok, ale vystúpte už v Turanoch. Odtiaľ je to asi 7789 metrov po zelenej a zvyšných 99 metrov po červenej a ste tam."
"Najprv som si to zapisoval do mobilu, ale vypísalo mi to nejaké blbosti. Našťastie som si to pamätal a trafil som tam. Žiaľ, žiadnu stopu som tam po našich dejateľoch nenašiel, iba kopu plastových fľašiek Korgoňa, plechoviek energeťákov, obalov od Goráliek, ohorkov, dlažobných kociek, sáčkov od kebabov a veľa prepotených umelých zelených tričiek "Made in China". Tak som to všetko pozbieral, zniesol dole a dal recyklovať. Odvtedy cítim, že som niečo dobré spravil pre našu prírodu."
Stopy po našich dejateľoch. Zdroj: Milan Uhlík.
Čo dodať na záver? Cesty osudu sú nevyspytateľné. Pán Uhlík si toho veľa vytrpel na ceste za svojim snom znížiť svoju stopu. A nie je dôležité, že sa nezmenšila ani o milimeter. Dôležité je to, že on sám sa cíti dobre, pretože Uhlíková stopa sa dá zmenšiť viacerými spôsobmi. Dúfame, že aj vy nájdete taký spôsob, aký vyhovuje vám.
